Praskajú vám paradajky, mrkva či iná zelenina v záhrade?

Výdatný dážď po suchom lete prináša pre záhradu dlho očakávanú vlahu, zároveň sa však môže objaviť nový problém. Paradajky, mrkva, cvikla, dokonca aj tekvice začnú v dôsledku prudkej zmeny v množstve vody praskať. Čo robiť a ako sa tomu dá predísť?

Prečo plody po výdatných zrážkach praskajú

Počas dlhšieho obdobia vysokých teplôt a sucha je v pôde napriek pravidelnému polievaniu málo vody a rast rastlín sa spomaľuje. Na jeseň teploty poklesnú a pri dlhšie trvajúcich dažďoch začnú rastliny naraz prijímať veľké množstvo vody.

V období dozrievania plodov sa ich vnútorné pletivá sa začnú zväčšovať, no šupka nedokáže rásť rovnakou rýchlosťou a v dôsledku rastu vnútorného tlaku nakoniec praskne.

Najčastejšie praskajú paradajky

Praskliny na paradajkách sa často objavujú zboku plodu v smere odhora nadol, môžu sa tiež vytvoriť kruhové praskliny okolo stopky. Citlivejšie sú veľkoplodé odrody, ale praskanie sa nevyhýba ani cherry či koktailovým paradajkám. Riziko je najvyššie v období dozrievania, keď je šupka plodu menej pružná. Výdatný dážď môže navyše pôsobiť aj priamo na povrch plodov. Voda dostáva do drobných poškodení, čím sa tlak vo vnútri plodu ešte zvýši.

Tekvice, mrkva, reďkovka, cvikla aj cukety

Prudké striedanie sucha a nadbytku vody môže ovplyvniť aj inú zeleninu. Praskliny sa môžu objaviť napríklad na paprikách, reďkovkách, mrkve, cvikle, kaleráboch, melónoch, uhorkách či tekviciach.

Prečo praskanie plodov hrozí práve po dlhom suchu?

• Rastlina sa počas sucha prispôsobí nedostatku vody. Keď sa jej dostupnosť náhle zvýši, dochádza k rýchlemu príjmu vody koreňmi.
• Plod sa začne zväčšovať, zatiaľ čo jeho dozrievajúca šupka sa nedokáže dostatočne rýchlo roztiahnuť. Pnutie nakoniec prekročí jej pevnosť a tá praskne.

Ako predísť praskaniu paradajok či inej zeleniny?

Riziko praskania zeleniny v záhrade môžete výrazne znížiť. Počas leta, kedy sú prirodzené zrážky najnižšie, myslite na nasledovné:

• Chráňte rastliny pred prudkými výkyvmi vlhkosti pôdy — zavlažujte pravidelne a primerane. Nie je vhodné nechať ich priveľmi vyschnúť a potom ich naraz preliať.
• Pomôcť môže aj mulč — pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a zároveň zmierňuje jej vysychanie.
• Pri paradajkách môže pomôcť aj výber odrôd, ktoré sú menej náchylné na praskanie — napríklad, Bejbino F1, Mandat F1, Spencer, Tastier F1, Torino F1 či Pozzano F1.
• Z rastlín neodstraňujte zbytočne veľa listov – listová pokrývka chráni plody pred prudkým slnkom, čím pomáha zachovávať pružnosť šupky.
• A ak sa blíži silný dážď, môžete zrelé a takmer zrelé plody obrať o niečo skôr.

K ochrane pred praskaním plodov prispieva skleník

Pestovanie v skleníku má v tomto prípade značnú výhodu. V krytom priestore nedochádza k prudkému výkyvu v množstve zálievky v dôsledku dažďa. V skleníku preto máte oveľa vyššiu mieru kontroly nad vlhkosťou pôdy. Aby ste sa vyhli praskaniu plodov, dbajte o pravidelné a rovnomerné zalievanie zeleniny. Množstvo zálievky prispôsobte vonkajším teplotám. Keď na jeseň poklesnú, zníži sa odparovanie vlhkosti z pôdy, môžete ho preto znížiť.

Čo s popraskanou zeleninou

Praskliny na paradajkách, tekviciach, cvikle či mrkve narušia povrch plodu, čím sa zvyšuje riziko napadnutia mikroorganizmami a následného hnitia. Najrýchlejšie sa pritom kazia paradajky. Aby ste predišli znehodnoteniu úrody, zeleninu s väčším poškodením by ste mali čo najskôr skonzumovať alebo spracovať.

Mierne popraskané plody, ktoré sú bez známok hniloby či plesne, môžete krátkodobo uchovať v chladničke. V prípade koreňovej zeleniny (mrkva, petržlen, kaleráb) môžete odložiť na skladovanie v pivnici aj kusy s menšími prasklinami, potrebné je ich však nechať zaschnúť a spotrebovať prednostne. Zeleninu s výraznými prasklinami na dlhodobé skladovanie neodkladajte.